Martin Lukeš •
Aktualizováno: 27. 10. 2023 v 14:34
• Rubrika:Rozhovory
Krajina s atmosférou: Rozhovor s Marianem Kuricem
Se slovenským oceňovaným krajinářem Marianem Kuricem jsme si povídali o jeho fotografických začátcích, o autorském stylu i technice od Nikonu.
Obsah
Znám Tvoje úchvatné krajinky z naší Galerie Megapixel, ale pro ty, co tvou tvorbu neznají, mohl by ses ve stručnosti trochu představit?
Ahoj, tak volám sa Marian Kuric, narodil som sa v Lučenci, čo je mesto v Bansko Bystrickom kraji na Slovensku. Nie je to taký ten klasický príbeh fotografa, ktorý od malička túžil po fotení. Fotografia ma opantala až niekedy po 30tke, keď som na podobných weboch ako je MEGAPIXEL začal objavovať krásu fotografie, špeciálne tej krajinárskej. Pamätám sa, ako som obdivoval rôznych autorov a kládol si otázky, ako to robia? Aký je tam EXIF? A podobne. Avšak na to, aby som si kúpil svoj prvý fotoaparát, som čakal a čakal. Nejak som to nechcel unáhliť, nechcel som si niečo kúpiť z roztopaše, aby to potom zapadalo prachom na poličke. Keď som si kúpil svoj prvý fotoaparát Nikon D90, tak som bol už „ťažký teoretik”, už som to mal „zmáknuté” :-).
Vím o tobě, že jsi spojil do jednoho své dvě velké vášně, a těmi jsou cestování a fotografování. Co bylo dřív a dá se říci, co tě dnes baví víc?
No to je ťažká otázka, asi to takto neviem v sebe podeliť. Baví ma objavovať nové krajiny a pohľady, ktoré rád zvečním a skúšam im dať kus toho svojho „smradu”.
Vzpomeneš si ještě na svoje fotografické začátky a jak se k tomuto oboru vůbec dostal?
Viac krát som už túto otázku dostal, a ja ozaj neviem, kde sa to vzalo. V rodine ani nemám nikoho, kto by mi zasvätil do fotografie. Je pravda, že si pamätám otca, ako ešte v bytovke vyvolával fotografie v kuchyni po nociach. Vymenil žiarovku za nejakú farebnú, tuším natretú na červeno. Vytiahol strašne veľa pre mňa doteraz neznámych nádob s vodičkami. Nejaký prístroj veľký ako hvezdáreň, a už vyvolával fotografie z dovolenky. Ale nikdy som nemal pocit, že ho to baví, alebo že to jeho poslaním. Nikdy som tam nevidel vášeň. Išlo skôr o fotografie z dovolenky, ale keď tak teraz nad tým premýšľam, asi ho to kus baviť muselo, keďže mašinu na vyvolanie asi nemal každý. Tak tomu zodpovedali aj moje začiatky.
Mám ešte celkom čerstvo v pamäti, aký stres som mával, ak ma niekto požiadal o odfotenie jeho foťákom kdesi na dovolenke, alebo pri nejakej kultúrnej pamiatke. Zakaždým som mal pocit, že som im to pokazil.
Takže pravdepodobnosť, že práve ja sa dostanem ku fotografii, bola takmer žiadna, ale potom som začal obdivovať krajinárske počiny a tak nejak som cítil, že toto by ma veľmi bavilo. A potom to už malo veľmi rýchly spád. Každý deň som študoval krajinársku fotku s takou vášňou, že to inak nemohlo skončiť, ako tak že je to dnes môj chlebíček.
Ty se zaměřuješ především na focení krajin, což není úplně komerční téma. Vím, že si na to navázal spoustu dalších aktivit, jako prodej velkoformátových tisků nebo pořádání krajinářských workshopů, ať už hromadných nebo individuálních. Přesto mě napadá otázka, dá se fotografováním krajin uživit, nebo k tomu máš ještě nějakou vedlejší práci?
Želal by som si, aby ma to s rodinou bez problémov uživilo, ale je to beh na dlhú trať. Manželka má hand made výrobu kvetinových dekorácií. Nie, nie nevyrábam dekorácie, skôr sa jej snažím pomáhať inak, podelili sme si prácu, kto čo vie a stíha. Ja väčššinou nestíham. To nám dáva určitú časovú slobodu, ktorá je návyková a bez nej by som už teda byť nechcel.
Z tvé nabídky mě zaujal prodej skriptů k fotografickým workshopům. To je velmi originální počin a zároveň skvělý zdroj informací pro fotografy, kteří nemají možnost zúčastnit se workshopů osobně. Jak Tě to napadlo a jak je to úspěšný projekt?
Spočiatku ten materiál bol určený len pre účastníkov fotoworkshopov a fotoexpedícií. Chcel som, aby každý účastník si to moje know-how doniesol domov. Aby sa nestalo, že po fotoworkshope si otvorí fotku v pc a nevie, ako som urobil toto či ono. Tak som sa snažil základne úpravy fotografie spísať do skrípt, aby to každy mal po ruke, hocikedy, keď to bude potrebovať. Čo už potom bol len krok ku predaju skrípt aj mimo fotoakcií.
Vzhledem k tomu, že znám již nějakou dobu tvou tvorbu, tak si troufám říci, že ji spojuje hned několik prvků. K nim jednoznačně patří skvělá technická kvalita, promyšlená kompozice, nádherná světelná atmosféra a moc hezký kontrast světla i barev. No a pak je tu jeden dominantní motiv, kdy často stavíš své fotografie na klidném statickém pozadí v kontrastu s dynamikou pohybu, ať už jde o rozfoukané mraky, tekoucí vodu, vodopády, příboj vln, mraky plující po obloze nebo mlžný opar, který se valí krajinou. Čím ti učarovaly právě tyto dva protiklady?
Tak fotiek z dovoleniek či pohľadníc je veľa. Ako každy dobrý krajinár, chcel som mať vlastný rukopis, aby divák aj bez toho, aby videl od koho tá fotka je, tak aby som ho napadol. Čo sa mi viac menej aj podarilo, aspoň teda podľa ohlasov ľudí, mám takú spätnú väzbu. Chcem, aby moje fotografie zaujali niečím iným ako len rádioaktívnymi farbami, či saturáciou. Mám rád, keď fotka má atmosféru, to je to, čo sa vždy snažím dosiahnuť. Keď je tam pixelová čistota a atmosféra, som spokojný.
Kompozícia je harmóniou fotografie, dá sa o nej rozprávať donekonečna, každý máme to oko kus iné. Tu by som rád povedal, radšej fotka s dobrou kompozíciou na hocijakom mobile s malým rozlíšením, ako milión megapixelov a výpovedná hodnota žiadna. V kompozícii sa snažím neexperimentovať a riadiť sa zákonmi, ktoré sú tu už storočia. Snažím sa dodržiavať „zlatý rez”, línie, popredie či hlavný objekt fotografie.
Ale teda prečo mi učarovali prírodné elementy? No ja som taká asi duša kus menej tradičná. Mám napríklad rád sychravé počasie. Modrá obloha a slniečko je pre mňa ako fotografa nefoteteľný deň. Radšej nech prší a ak cez dážd jemnúčko zasvieti, je to paráda. Snažím sa vždy hľadať podmienky, kedy by 90 percent ľudí ušlo do tepla domova. V krajinárskej fotke je potrebné mať kompozíciu, a keď sa podarí ešte aj dynamika či kontrast prírodných elementov, tak potom je to pravé orechové.
V tomto som roky za „konzervu”. Ako som už vyššie písal, kúpil som si pred veľa rokmi prvý Nikon D90, tam som rýchlo pochopil, že Full Frame bude ten správny krok, a cez Nikon D610 a D750 som sa dostal až ku Z-tkovej rodine a využívam či užNikonZ6, či Z7 II. Na poslednej fotoexpedícií na Islande, z ktorej som sa vrátil len pred pár dňami, som mal požičaný Z8 na test. Ovládanie za tie roky mám v krvi, zažil som s touto technikou už kadečo a nikdy ma nesklamala. Ako krajinár vyžadujem spoľahlivosť, často fotím v nevľúdnych podmienkach. Vernosť farieb a hlavne dynamicky rozsah, toto všetko mi Nikon roky ponúka, tak na výmenu ozaj nie je dôvod.
V oboru se pohybuji již 20 let a za tu dobu jsem vypozoroval 3 druhy fotografů. První skupině je úplně jedno, čím fotí. Druhá skupina má ráda to nejlepší a také pocit zkoušení a objevování, takže jsou schopni několikrát do roka změnit komplet výbavu podle toho, co je zrovna v kurzu. No a pro třetí skupinu je jejich značka fotoaparátu v podstatě lovebrand. Jak to máš ty?
Hmm, no určite nepatrím do skupiny číslo dva. Trvalo mi dlho kým som prešiel na bezzrkadlovky, aj keď som dávno mohol. Aj som jednu vyhral a bez rozbalenia predal. Skôr som v tomto taký klasik, ktorý to nemení rád. Nikon je pre mňa srdcovka, takže skôr skupina číslo tri. Technika vie veľmi pomôcť, ale ani tie najlepšie hrnce neurobia z kuchára držiteľa michelinskej hviezdy. Dokonca si dlhšie v hlave nosím taký nápad. Vziať si na nejakú expedíciu starší crop foťák s nejakým širokáčom a dlhým sklom a skúsiť 10 dní fotiť len s ním.
V určité době své kariéry jsi fotil na digitální zrcadlovky Nikon D610 a Nikon D750. Pak si přesedlal na bezzrcadlovky, konkrétně skvělý Nikon Z6. Jaký pro Tebe byl přechod a v čem vidíš největší posun?
Sú to všetky výhody bezzrkadloviek, teda okrem veľkosti, to sa už dnes akosi vytratilo. To je hlavne pohodlné exponovanie s výsledkom na display, ako aj focus peaking ci ostrenie pomocou dotyku display. Všetko je tam úživateľsky jednoduchšie a ťažššie sa je pomýliť. Elektronický hľadáčik je tiež skvelý, a dnes už štandartne majú všetky Z foťáky zabudované „fičúrky” ako automatický focus stacking a podobne. Všetko sú to veľmi príjemné a uľahčujúce funkcie.
Takže se Ti po zrcadlovkách nestýská?
Aaale možno aj áno, tak jemne. Z dlhodobého hľadiska by som pri nich ostať určite nechcel, ale ako som už vyššie povedal, taký jemný závan nostalgie by som prijal, ako formu testu seba samého.
Někteří krajináři vyznávají ortodoxně objektivy s pevným ohniskem, ale čím dál více jich dává přednost pohodlí zoomu. Jak to máš ty a s jakým ohniskem pracuješ nejraději?
Premýšľam, že pevné skla som mal len dve, 50 mm a 105 mm. To prvé je už dávno predané, nevidel som preň využitie, a to druhé používa manželka na dennej báze na produktová fotografiu či portréty. Takže odpoveď je jasná, ZOOM. Nie som zrovna pixel peer, nestrávim hodiny zoomovanim fotografie a počítaním listov na strome. A obľúbené ohniská? Určite tie na tom širšom konci, pekne „od podlahy”, čiže medzi 14 až 24 mm. Tak či onak každý objektív, ktorý dnes používam, je zoom. To sú 14–30 mm, 24–70 mm, 70–300 mm.
Krajinářská fotografie je svým způsobem určitá honba za dokonalou reprodukcí reality a tomu dnes hodně nahrávají počítačové úpravy, bez kterých se některé záběry v podstatě ani nedají pořídit. Skládají se panoramata a fotografie s vysokým dynamickým rozsahem HDR, dnes je čím dál tím populárnější skládání fotografií s extrémní hloubkou ostrosti Focus stacking, stejně jako skládaná fotografie noční oblohy. S tím jsou spojené další úpravy, a to redukce šumu pomocí referenční fotografie atd. Využíváš některé z těchto pokročilých počítačových editací?
Asi všetky menované. Zvyknem hovorievať, že ja nie som dokumentarista, nech oni fotia veci tak ako boli. Ja si tú svoju fotku chcem urobiť po svojom, dať jej môj smrad, atmošku, spomienku či pocit, ktorý mám s fotkou už navždy spojený. Mám rád, keď sa stmaví, čo sa má stmaviť, a zosvetlí, čo sa má zosvetliť. Fúknuť do toho kus svojho ja, kus farebnej harmónie. Na toto všetko potrebujem využívať viacej nástrojov a metódy, ktoré opisuješ v otázke, aktívne používam. Možno panorámu už pomenej, nevenujem sa jej, ale rád si s ňou pomôžem, ak sa mi do záberu všetk nezmestí, tak si to jemne posuniem a v postoprocesse potom spojím, aj keď výsledná fotka ako panoráma nevyzerá, keďže to orežem.
Během svých cest si navštívil mnoho zemí a nespočet pohádkových míst. Je nějaká lokalita, která ti učarovala nejvíc?
Ja ozaj neviem, mne sa páči všade. Island milujem pre svoju rôznorodosť, je úžasné ako veľmi vie byť iný za každou zákrutou. Lofoty sú jedinečné tým, ako nádherne sú v mori roztrúsené špicaté končiare skál pocukrované snehom. V Dolomitoch som bol nespočetne krát a vždy sa tam veľmi teším. Ja ozaj neviem povedať len jednu destináciu, a to ešte žijem v tak krásnej krajine akou Slovensko určite je, teda čo sa prírody týka.
Máš v nejbližší době v plánu nějaký projekt, ať už třeba knihu, výstavu, workshop, nebo soukromou expedici?
Budúci rok, by som chcel vydať knižku s mojimi fotkami, kde by boli aj zaujimáve popisky či texty. Chystám sa kade tade, tento rok mám ešte workshop na Slovensku, v Slovinsku či niekoľko krát Dolomity. Budúci rok je ponuka tiež veľmi bohatá, okrem klasík ako fotenie Kriváňa sú to Faerské ostrovy, Balt, Island, či Lofoty.
Skvělý rozhovor. A tady mi mluví z duše a strašně si mě tím získal. "Zvyknem hovorievať, že ja nie som dokumentarista, nech oni fotia veci tak ako boli. Ja si tú svoju fotku chcem urobiť po svojom, dať jej môj smrad, atmošku, spomienku či pocit, ktorý mám s fotkou už navždy spojený. Mám rád, keď sa stmaví, čo sa má stmaviť, a zosvetlí, čo sa má zosvetliť. Fúknuť do toho kus svojho ja, kus farebnej harmónie. Na toto všetko potrebujem využívať viacej nástrojov a metódy, ktoré opisuješ v otázke, aktívne používam."
Komentáře k článku
T
Skvělý rozhovor. A tady mi mluví z duše a strašně si mě tím získal. "Zvyknem hovorievať, že ja nie som dokumentarista, nech oni fotia veci tak ako boli. Ja si tú svoju fotku chcem urobiť po svojom, dať jej môj smrad, atmošku, spomienku či pocit, ktorý mám s fotkou už navždy spojený. Mám rád, keď sa stmaví, čo sa má stmaviť, a zosvetlí, čo sa má zosvetliť. Fúknuť do toho kus svojho ja, kus farebnej harmónie. Na toto všetko potrebujem využívať viacej nástrojov a metódy, ktoré opisuješ v otázke, aktívne používam."
Taffey, 23. 10. 2023 |Reagovat